Národná prírodná rezervácia

Lokalizácia

Národná prírodná rezervácia (NPR) Číčovské mŕtve rameno sa nachádza v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Leží v k.ú. obce Číčov okres Komárno a v k.ú. obce Kľúčovec okres Dunajská Streda. NPR Číčovské mŕtve rameno je mimo inundačného územia rieky Dunaj. Jej celková výmera je 79.87 ha, z čoho 52,28 ha spadá do k.ú. obce Číčov a 27,59 ha do k.ú obce Kľúčovec. Ochranné pásmo NPR bolo vyhlásené len v časti patriacej do k.ú obce Číčov a má rozlohu 55,25 ha.

Prístup k lokalite je možný od severnej strany obce Číčov Hamskou cestou smerom k Číčovským rybníkom, taktiež po nespevnenej komunikácii popri navrhovanej PR Hamské tŕstie cca 1,5 km, či už pešo resp. vozidlom po rampu. Od rampy je možný vstup pešo po obvodovej hrádzi až k NPR, resp. po poľnej ceste popod hrádzu k ďalšej rampe pri bývalých strážnych domčekoch. Prístup k NPR je možný tiež z južnej strany, z Erečskej ulice v obci Číčov po spevnenej komunikácii k hlavnej dunajskej hrádzi a po nej asi 2-3 km priamo k trase náučného chodníka. Treťou možnosťou prístupu k lokalite je prístup zo západnej strany od obce Kľúčovec asi 3 km po hrádzi pozdĺž Čiližského potoka a Číčovského ramena až k trase náučného chodníka.

Pre usmernenie pohybu osôb v území a jeho využitie na náučno-výchovné aktivity bol v NPR Číčovské mŕtve rameno vybudovaný náučný chodník (NCH). Trasa náučného chodníka vedie po starej, vyše 100 rokov nefunkčnej dunajskej hrádzi, po ktorej je možný pohyb návštevníkov. Projekt náučného chodníka bol spracovaný v roku 1984 a chodník bol verejnosti sprístupnený v roku 1989. Súčasným prevádzkovateľom NCH je Štátna ochrana prírody SR Správa CHKO Dunajské Luhy. Ide o NCH floristicko-faunistického zamerania so zreteľom na vodné a močiarne spoločenstvá. Trasa NCH poskytuje taktiež ukážku pôvodných lužných lesov, ich fauny a flóry. Jeho prostredníctvom návštevníci spoznávajú prírodné hodnoty územia a je tiež vhodnou pomôckou pri environmentálnej výchove.

Číčovské mŕtve rameno a jeho okolie

NPR Číčovské mŕtve rameno je jednou z prírodovedecky najcennejších lokalít na Žitnom ostrove. Jadro lokality tvorí samotné mŕtve rameno nepravidelného tvaru. sa a Východný breh lemuje strmá ochranná hrádza, západný breh je mierny a pozvoľna prechádza do hustých porastov pálky a tŕstia. Celé rameno je v štádiu postupného sukcesného zarastania a zazemňovania. Vo východnej časti sa nachádza veľká zátoka, ktorá vznikla pretrhnutím hrádze koncom 19. storočia. V západnej časti a pozdĺž západne orientovaných brehov je rameno takmer celé zarastené vodným rastlinstvom. Súvisí to pravdepodobne s prevládajúcimi severozápadnými vetrami. Vonkajší obvod rezervácie tvorí stará vyše 100 ročná dunajská hrádza s pobrežnou vegetáciou. Ide vlastne o rôzne široký pás lužného lesa a krovín pozdĺž ramena, ktorý smerom k vodnej ploche na niektorých miestach pozvoľna prechádza do

litorálnych porastov trstín.

Hrádza tvorí prechod medzi okolitými pol'ami a jazerom a zároveň aj ochranné pásmo rezervácie. V juhozápadnej časti sa v ochrannom pásme nachádza kultúrna step s krovinovými formáciami. V komplexnejšom pohľade je významná aj poloha NPR vzhľadom na susediace lokality trstinových zárastov a lúčnych močiarov - tzv. Hamské tŕstie (súčasť SKUEV 0182 Číčovské luhy) ako aj porastov lužných lesov, trstinových zárastov a periodických vodných plôch v inundácii Dunaja v susedstve NPR za hlavnou dunajskou hrádzou.

Hamské tŕstien

Ústrednú časť vegetačného krytu tvoria husté porasty trsti obyčajnej (Phragmites australis) a vysokých ostric (Magnocariceta). Trstinový zárast prechádza v mokrú lúku, inde je ohraničený porastami vŕb (Salix) a topolmi (Populus). Stredom lokality prechádza kanál Ham. Z vodných spoločenstiev je v kanáli významný porast perutníka močiarneho (Hottonia palustris), lekna bieleho (Nymphaea alba), leknice žltej (Nuphar lutea), okrasy okolíkatej (Butomus umbellatus). Z hľadiska zoologického má územie nesmierny význam z dôvodu výskytu chráneného, kriticky ohrozeného druhu ichtyofauny blatniaka tmavého (Umbra krameri), ktorý je endemitom podunajskej oblasti a z cicavcov hraboša severského (Microtus oeconomus). Cenný je tu výskyt obojživelníkov a plazov napr. hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus) a užovky stromovej (Elaphe longissima). Hamské tŕste je aj ornitologicky významá lokalita, vzhľadom na výskyt viac ako 80 druhov vtákov z toho 51 druhov chránených - napr. druhy rodu trsteniarik (Acrocephalus), strnádka (Emberiza), slávik (Luscinia) a pod.

Hamské tŕstie je v súčasnosti relatívne najstarším biotopom močiarnych porastov v Číčovskej oblasti, ktorý je výsledkom postupného zazemňovania pôvodného dunajského ramena. Hodnota územia spočíva v zachovaní vzácnej močiarnej biocenózy, najstaršej v celej sérii postupne zazemňovaných dunajských ramien v Číčovskej oblasti.

Pohľad do histórie

Číčovské mŕtve rameno predstavovalo v minulosti meander Dunaja, ktorý bol zavádzaním paroplavby okolo roku 1830-1840 odstavený priepichom. Do ramena ústil lemovala rameno z východu, severu a zo západu a v niektorých úsekoch sa k nemu Čiližský potok a po roku 1896 aj vybudovaný kanál Báč. Ochranná protipovodňová hrádza približovala na vzdialenosť 10-20 m. Pri ústí Čiližského potoka a kanála Báč boli do telesa ochrannej hrádze zabudované stavidlá (č.2 a č.3), ktoré mali umožniť odtok

vody a zabraňovať prenikaniu vôd Dunaja na Žitný ostrov. V tomto období napriek odstaveniu meandra ešte stále vody mŕtveho ramena komunikovali s vodami Dunaja (vrátane podzemných vôd) a celé územie medzi mŕtvym ramenom a Dunajom bolo pri vyšších vodných stavoch zaplavované.

Do roku 1899 sa nachádzala celá dnešná plocha rezervácie v ľavostrannom území Dunaja a volala sa Rákvár (po doslovnom preklade hrad rakov). Do tohto ramena ústil Čiližský potok a po roku 1896 aj hlavný odvodňovací kanál Medzičilizia.

Dňa 20.9.1899 počas povodne došlo k pretrhnutiu ochrannej protipovodňovej hrádze a zaplaveniu časti Žitného ostrova. Výmoľovou činnosťou a činnosťou výverov bola hrádza podomletá a následne došlo k jej zrúteniu. V tomto období vznikol východný výbežok" ramena. Časť pretrhnutej hrádze nebola obnovená na pôvodnom mieste, ale bola vedená okolo rozšírenej časti ramena.

V rokoch 1900-1903 bola ochranná protipovodňová hrádza Dunaja rekonštruovaná. Hrádza vedená okolo ramena bola vyrovnaná a skrátená o 3,5 km tak ako ju poznáme dnes. Týmto zásahom došlo k úplnému odstaveniu ramena od hlavného toku, t.j. ďalej nedochádzalo k priamemu kontaktu povrchových vôd Číčovského mŕtveho ramena s vodami Dunaja, ani počas vyšších vodných stavov na Dunaji (okrem povodne v roku 1965). Číčovské mŕtve rameno sa týmto zásahom dostalo mimo inundačné územie Dunaja.

V roku 1960 boli vykonané rekonštrukčné práce na hrádzach a odvodňovacích zariadeniach. Čiližský potok bol spojený s kanálovým systémom odvodnenia Žitného ostrova, čím stratil pôvodné prietokové stavy a došlo k značnému obmedzeniu zásobovania Číčovského mŕtveho ramena vodou.

V roku 1965 došlo k povodni, ktorá sa vyznačovala i značnou dĺžkou trvania. Povodeň pretrhla protipovodňovú hrádzu západne od obce Číčov a následne zatopila celé územie.

Podľa manipulačného poriadku čerpacej stanice Kľúčovec bola stanovená hladina v Číčovskom mŕtvom ramene maximálne na výšku 109,50 m.n.m. Pri vyšších stavoch v ČMR bolo možné hladinu znížiť vypustením cez stavidlo č.5 k čerpacej stanici Kľúčovec, resp. vypustením cez stavidlo č.1 smerom k Dunaju, pokiaľ to rozdiel hladín dovolil. Manipulačný poriadok pre čerpaciu stanicu Kľúčovec bol aktualizovaný v roku 2000, oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k zmene výšky hladiny na 109.90 m.n.m.

Uvedené zvýšenie je možné považovať za zlepšenie stavu oproti predchádzajúcim rokom.

Historický vývoj a osídlenie okolia NPR Číčovské mŕtve rameno

Územie dnešnej NPR Číčovské mŕtve rameno sa spomína v stredoveku v darovacej listine kráľa Bélu IV. z roku 1268 ako „aqua ad viliam Cychow" (Číčovská voda). V tomto období dochádza aj k prvému trvalému osídleniu tohto územia. Medzi prvých obyvateľov pravdepodobne patrili hlavne lovci zveri a rýb. Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1172, keď jeden z jeho svetských majiteľov, Konrád, podriadený kráľa Gejzu II., venoval svoje tunajšie majetky panonhalmskému opátstvu. V tomto období sa názov obce často menil. Spočiatku sa nazývala Sysou, neskôr Chychou.

Začiatkom 14.storočia sa v oblasti veľmi rozmohlo klčovanie lesov a obrábanie lúk. Listiny z roku 1460 spomínajú už dva Číčovy, Dolný a Horný Číčov.

Z polovice 19.storočia treba spomenúť poslednú mapu, znázorňujúcu okolie Číčova ešte pred melioračnými protipovodňovými úpravami chotárnu mapu Číčova z roku 1853 (M 1:7292 Jozef Szalacsy merník). Dunaj sa v tejto mape uvádza ako,, Öreg Duna" (Starý Dunaj), dnešné Číčovské mŕtve rameno sa uvádzalo ako,, Kis Duna" (Malý Dunaj).

Už za Rakúsko-Uhorska bol Dunaj rozdelený na určité úseky. Pri rieke boli postavené obytné domy pre štátnych zamestnancov, ktorí mali jednotlivé úseky Dunaja na starosti. Ich úlohou bolo organizovať a zabezpečovať protipovodňovú ochranu. Posledným takýmto strážcom za prvej republiky bol občan talianskeho pôvodu menom Lion, ktorý sa do Číčova priženil. Mal postavený dom za hrádzou blízko miesta jej pretrhnutia. Tento bývalý strážny objekt sa zachoval dodnes. Strážny dom sa aj v súčasnosti nazýva „Lion ház“ (dom pri Lione).

Klimatické pomery

Z klimatického hľadiska ide o územie s teplou, suchou nížinnou klímou s miernou zimou, s dlhším slnečným svitom. Číčovské mŕtve rameno patrí do teplej nížinnej klimatickej oblasti. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí 550 600 mm, z toho na vegetačné obdobie pripadá cca 300 350 mm zrážok a na zimné obdobie cca 200-260 mm. Najviac zrážok spadne v júni a v júli, druhá polovica leta má sklon k suchu, keď prevláda výpar nad zrážkami. Ročný priemer teplôt je 9 až 10,5°C a v júli okolo 19,5 až 20,5 °C, priemerná januárová teplota je 1 až -4 C. Najteplejšími mesiacmi bývajú júl a august, niekedy jún. Najchladnejším mesiacom okrem januára býva február. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 30-35 dní. Pre územie je charakteristická pomerne veľká veternosť s prevládajúcimi vetrami zo SZ a JV.

Hydrologické pomery

Územie patrí do povodia Dunaja. Z hľadiska hydrologického je ovplyvňované najmä tokom Dunaja, z ktorého je mŕtve rameno napájané podpovrchovým priesakom. V závislosti od výšky hladiny vody v ramene je následne okolité územie podmáčané, pri vysokých stavoch zaplavované. Od polovice leta podzemná voda klesá, nakoľko prevláda výpar nad zrážkami. Priemerná hĺbka vody sa v ramene pohybuje okolo 3 m, najväčšia nameraná hĺbka bola 6,1 m (2001).

Dunaj má v úseku Podunajskej nížiny charakter nížinnej rieky s veľmi miernym spádom. V Slovenskom úseku na 172 km prekonáva výškový rozdiel len 35 m. Neďaleko mŕtveho ramena Dunaj dosahuje nadmorskú výšku cca 104,65 m.n.m a spád cca 0,22%. Zmena pozdĺžneho spádu rieky vytvára podmienky na intenzívne ukladanie splavenín (agradáciu). Do konca 12.storočia dochádzalo k intenzívnemu ukladaniu štrku a piesku v Podunajskej nížine. Rieka dnes tečie na povrchu týchto náplavov, ktoré sú extrémne priepustné. Typickou vlastnosťou tohto obrovského ekosystému bola dynamika. Dochádzalo k erózii, odnosu veľkého množstva materiálu, ktorý následne poklesom rýchlosti prúdenia sedimentoval. Dochádzalo k vytváraniu celej siete ramien v rôznom štádiu zazemňovania. Hlavne pri povodniach bolo v pohybe celé dno Dunaja, štrkové lavice sa presúvali a po opadnutí mal reliéf dna celkom iný tvar.

Geomorfologické pomery

Z geomorfologického hľadiska je územie súčasťou provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina a celku Podunajská rovina.

Predstavuje ho mladá fluviálna rovina, vytvorená riečnymi akumuláciami rieky Dunaj. Číčovské mŕtve rameno je mŕtve rameno typu paleopotamál. Nadmorská výška sa pohybuje od cca 103,5 m.n.m v najhlbších miestach NPR až po 115,0 m.n.m, ktoré dosahuje koruna protipovodňovej hrádze. Rovinný reliéf širšieho územia (110,0- 112,0 m.n.m) je členený nepravidelnou sústavou prirodzených depresií (zvyškov rôzne hlbokých mŕtvych ramien rieky Dunaj v rôznom vývojovom štádiu, od ojedinelých aktívnych ramien cez zarastajúce a zazemňujúce sa zvyšky vo voľnej krajine až po úplne zazemnené depresie, zamokrené len sezónne), sústavou depresií vytvorených človekom a sústavou odvodňovacích kanálov a umelých vodných plôch ako sú napr. Číčovské rybníky. Rovinný reliéf je narušovaný systémom umelo vytvorených protipovodňových hrádzí, ktoré dosahujú výšku cca 6 m nad terénom.

Geologické pomery

Geologicky patrí územie do panónskej panvy, ktorá je vyplnená nánosmi panónskeho jazera (prevažne neogénne íly). Tieto sú prekryté kvartérnymi náplavami pochádzajúcimi z Álp a následne náplavami štrkov, pieskov, spraší a povodňových kalov.

Z geologického hľadiska vznikla podunajská panva počas terciéru (panón) a jej formovanie pokračuje do kvartéru. Stavba je zlomovo-priehybová, pričom zlomová tektonika sa uplatnila najmä v počiatočnom štádiu vývoja depresie. Neogénne formácie sú reprezentované sedimentmi miocénu (eger-panón) a pliocénu (pont-ruman). Spodné stupne sú tvorené striedaním vrstiev vápnitých a piesčitých ílov, s pieskami az pieskovcami a štrkmi. Vo vrchnej vrstve prechádzajú do štrkovej formácie rumanu. Bez výraznej stratigrafickej hranice prechádza uvedená sedimentácia do kvartéru, ktorý je zastúpený prevažne Štrkopiesčitými náplavami Dunaja. Mocnosť komplexu je premenlivá, v závislosti od rôznej miery uplatnenia mladej tektoniky V danom území dosahuje 30-60 m.

Povrchovú vrstvu reprezentujú povodňové sedimenty charakteru piesčitých hlín, s mocnosťou do 2 m.

Hydrogeologické pomery

Podľa hydrogeologickej rajonizácie je tento celok označovaný ako Q 052 Kvartér

juhozápadnej časti Podunajskej roviny. Komplex sa vyznačuje vysokým zvodnením a vysokou priepustnosťou sedimentov. Priepustnosť komplexu sa mení vo vertikálnom aj horizontálnom smere, v závislosti od granulometrie sedimentov.

dažďovo-snehovým typom odtoku. Pre túto oblasť je charakteristická akumulácia vôd v Z hľadiska režimu odtoku patrí predmetné územie do oblasti vrchovinno-nížinnej, s decembri až januári, vysoká vodnosť vo februári až apríli; najvyššie Qmxje v marci, najnižšie Qmax v septembri; výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy.

Pôdne pomery

Prevažujúcim pôdnym typom v záujmovom území sú čiernice typické karbonátové, sprievodné čiernice glejové, lokálne organozeme na karbonátových nivných sedimentoch. Holocénne karbonátové aluviálne sedimenty tvoria substrát pre pôdny kryt, ktorý je tvorený hlbokými bezskeletnatými pôdami. Zrnitosť, vodný a soľný režim pôd sú závislé na ovplyvňovaní pôdneho profilu podzemnou i povrchovou vodou, ako aj na vlastnostiach geologického substrátu. Podstatnú časť územia tvoria fluvizeme typické karbonátové rôznej zrnitosti, od ľahkých piesčitých pôd na fluviálnych pieskoch po ťažké ílovito hlinité až ílovité pôdy na ílovitých sedimentoch. Sprievodné sú fluvizeme glejové karbonátové až fluvizeme arenické karbonátové. Na miestach s vyššou úrovňou hladiny podzemných vôd, kde je pôdny profil dlhšie obdobie v dosahu podzemnej vody, sú sprievodné čiernice glejové karbonátové a čiernice černozemné na karbonátových aluviálnych sedimentoch. Vysoká prirodzená mineralizácia podzemných vôd spôsobuje zasoľovanie pôd, vysoká hladina zas podmáčanie až trvalé zamokrenie a výskyt mokradí.

Vodný režim

Vodný režim územia možno vzhľadom na existenciu a prevádzku rôznych hydrotechnických diel klasifikovať ako značne komplikovaný. Systém ovplyvňujú kanálová sieť, vodné dielo Gabčíkovo a podzemná tesniaca stena.

Rozsiahla kanálová sieť spolu s čerpacími stanicami a stavidlami plní protipovodňovú funkciu, t.j. zabezpečuje odvádzanie vnútorných vôd do recipientu a zároveň zabezpečuje privádzanie vôd do oblasti Žitného ostrova za účelom zabezpečenia závlah. Pôsobí tak v území ako umelý stabilizačný prvok, ktorý udržiava hladinu vody v kanálovej sústave na požadovanej úrovni v zmysle manipulačných poriadkov. Tento efekt sa prenáša aj do režimu podzemných vôd.

V súčasnosti Kľúčovský kanál je tým kanálom, ktorým je cez stavidlo napúšťaná voda do Číčovského mŕtveho ramena. Celý systém regulovania vôd v kanálovej sústave je upravený manipulačným poriadkom, ktorý bol špeciálne upravený pre napúšťanie vôd do mŕtveho ramena v roku 1993. Z doterajších pozorovaní vyplýva, že priebeh hladín v kanáli a mŕtvom ramene je identický. Pri výskyte rozdielov je obvykle nižšia hladina v Číčovskom mŕtvom ramene ako v kanáli, a to max. do 10 cm.

Hydrologický režim

Technické okrajové podmienky hydrologického režimu Číčovského mŕtveho ramena v súčasnosti predstavujú stavidlá na vpusti Kľúčovského kanála a parametre stavidla pri čerpacej stanici pri dunajskej hrádzi /vedľa objektov SVP/. Ide o ručne ovládané stavidlo tvorené oceľovými rúrami, kóta prahu je 108,25 m.n.m. na vnútornej strane a 107,78 m.n.m. z vonkajšej strany. Stavidlo umožňovalo vzdutie hladiny v mŕtvom ramene a odtok vnútorných vôd do Dunaja, pokiaľ to vodné stavy Dunaja umožňovali.

Prirodzeným limitom odvádzania vôd z Číčovského mŕtveho ramena je vodný stav v Dunaji. Podľa dostupných údajov minimálna hladina Dunaja pri vyústení odtoku z mŕtveho ramena dosahuje 107,62 m.n.m. /údaj SVP/. Údaje o stave hladín v mŕtvom ramene sú zaznamenané denne už takmer 100 rokov s výnimkou období vojen. Z prehľadu meraní vyplýva, že za obdobie ostatných 30 rokov k významným zmenám hydrologického režimu v Číčovskom mŕtvom ramene nedošlo.

Na ochranu územia pred pretrhnutím hrádze bola na päte návodnej strany hrádze v rokoch 1996-1997 vybudovaná podzemná tesniaca stena do hĺbky 20m, na spodnú úroveň 94,0 m.n.m. /údaj Vodohospodárskej výstavby š.p. Bratislava/. Táto podzemná tesniaca stena je konštruovaná ako neúplná" stena, t.j. nie je zaviazaná do nepriepustného podložia. V rámci protipovodňovej ochrany plní protierozívnu funkciu pôsobí ako retardér na spomalenie filtračnej rýchlosti podzemných vôd. Z hľadiska režimu vôd však režim pred stenou a za stenou neovplyvňuje, t.j. dochádza k prúdeniu podzemných vôd popod stenu.

Na základe analyzovaných výsledkov (Kurjak a kol., 2001) je možné konštatovať, že hodnotami pH 7,06 7,90 patrí voda do I. triedy. Ukazovatele kyslíkového režimu v Číčovskom mŕtvom ramene boli zaradené od I. do IV. triedy, pričom najlepšie bola na tom východná zátoka /trieda I.-.II./, ktorá je takmer bez sedimentov a predpokladáme tu intenzívnejšie dotovanie čistými podzemnými vodami. Voda v Číčovskom mŕtvom ramene má eutrofný charakter. Zdroje eutrofizačných živín fosfor /P/ a dusík /N/ vo vodách mŕtveho ramena sú externé /pochádzajú z vôd, ktoré do ramena pritekajú a interné /pochádzajú zo samotného mŕtveho ramena, a to z vody a sedimentov/.

Postupne sí Číčovské mŕtve rameno za dlhé obdobia narušeného prirodzeného režimu vytvorilo vlastné zásoby" týchto živín, ktoré sú akumulované v sedimentoch a vo veľkej miere využívané vodnými rastlinami počas vegetačného obdobia. Po skončení vegetačného obdobia telá vodných rastlín hynú a ich postupným rozkladom a hnitím sa do vodného prostredia uvoľňujú živiny, medzi inými aj Pa N, ktoré sú opätovne využívané rastlinami, čím sa celý kolobeh opakuje. Neustálym narastaním biomasy, ktorá nie je následne zužitkovaná" resp. odplavená, dochádza k postupnému zazemňovaníu Číčovského mŕtveho ramena. Dostatok živín, pomalé prúdenie vody, pomerne dobré presvetlenie vody vytvára ideálne podmienky pre rozvoj mikro a makrofýt. Prevaha vodných makrofýt zabezpečuje čistenie vody od živín P a N, jej obohacovanie o kyslík a pod., na rozdiel od mikrofýt, ktoré spôsobujú zakalenie vody, zhoršovanie jej kvalitatívnych a senzorických vlastností. Makrofyty, na rozdiel od mikrofýt, je možné pomerne dobre manažovať, čím sa dosiahne spomalenie rýchlosti zazemňovania. V rokoch 2002 a 2004 bolo vykonané kosenie makrofýt-stolístka klasnatého/Myriophyllum spicatum/na východnom ramene NPR na ploche 9,6 ha.

Biota

NPR Číčovské mŕtve rameno je významnou fyto- aj zoogenofondovou lokalitou. Z hľadiska vodnej vegetácie predstavuje mŕtve rameno na Podunajskej nížine najzachovalejší ekotop rastlinných spoločenstiev.

Rastlinstvo

Fenologicko-geograficky ide o fenologický makrotyp nížin, typ rýchleho až mierne rýchleho vývoja vegetácie, skupiny subtypov s veľmi skorým začiatkom vegetácie, subtyp s veľmi dlhým až dlhým vegetačným obdobím.

Fytogeograficky územie patrí do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajskej nížiny. Zoogeograficky územie spadá do provincie vnútrokarpatských zníženín, panónskej oblasti, juhoslovenského obvodu, dunajského okrsku, podokrsku lužného.

Potenciálnou prirodzenou vegetáciou územia sú jaseňovo-brestovo-dubové lužné lesy (Ulmion Oberd. 1953) a vŕbovo-topoľové lužné lesy (Salicion albae (R. Tx.. 1955) Müller et Görs 1958). Lokálne sú to tiež slatiny zväzov Magnocaricion elatae W. Koch 1926, Phragmition communis W. Koch 1926, Molinion coruleae W. Koch 1926.

Súčasnú vegetáciu tvoria predovšetkým porasty lužného lesa spoločenstiev Salici-Populetum, Fraxini-Populetum a Fraxino-Ulmetum. Prevládajúcimi drevinami týchto porastov sú topole (Populus nigra, Populus alba, Populus x canescens) a vŕby (Salix sp.). Z ostatných drevín sa vyskytujú agát biely (Robinia pseudoacacia), jaseň úzkolistý dunajský (Fraxinus angustifolia ssp. danubialis) a bresty (Ulmus sp.). Podiel vŕb a topoľov ako typických drevín mäkkého lužného lesa ovplyvňujú bočné priesaky z ramena a jemné zvlnenie povrchu.

Z krovín sú najviac zastúpené baza čierna (Sambucus nigra), hloh obyčajný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), kalina obyčajná (Viburnum opulus) a ostružina (Rubus sp.). Džungľovitý charakter dodávajú lužnému lesu popínavé porasty chmeľu obyčajného (Humulus lupulus) a plamienka plotného (Clematis vitalba). Tieto popínavé druhy spolu s porastmi krov predstavujú tiež typické druhové zloženie lesného plášťa lužného lesa.

Litorálnu zónu ramena osídľujú spoločenstvá vysokých trstín - trste obyčajnej a pálok ako aj porasty krovitých vrbín. Vyskytujúce sa vodné spoločenstvá predstavujú najzachovalejší a jedinečný komplex v rámci celého Podunajska. Sú to:

• Spoločenstvo lekna bieleho a leknice žltej (Nymphaetum albo-luteae)
• Spoločenstvo kotvice plávajúcej (Trapetum natantis)
• Spoločenstvo leknovca štítnatého (Nymphoidetum peltateae)
• Spoločenstvo močiarky okrúhlej (Ranunculetum circinati)
• Spoločenstvo stolístka klasnatého (Myriophyllo-Potamogetonetum)
• Spoločenstvo riečňanky morskej (Najadetum marinae)
• Spoločenstvo vodnianky žabej (Hydrocharidetum morsus-ranae)
• Spoločenstvo rožkatca ponoreného (Ceratophyletum demersi)

Celkový počet doteraz registrovaných taxónov vyšších rastlín NPR Číčovské mŕtve rameno je 341. Zo vzácnych druhov možno spomenúť napríklad karbinec vysoký (Lycopus exaltatus), riečňanku menšiu (Najas minor), salvíniu plávajúcu (Salvinia natans), bleduľu letnú (Leucojum aestivum), lekno biele (Nymphaea alba), leknovec štítnatý (Nymphoides peltata), kotvicu plávajúcu (Trapa natans) a pod.

Živočíšstvo

Na základe členenia na živočíšne regióny spadá územie NPR do provincie vnútrokarpatských zníženín, do panónskej oblasti, do obvodu juhoslovenského dunajského okrsku a lužného podokrsku.

Fauna NPR Číčovské mŕtve rameno je zastúpená bohatou ukážkou spoločenstiev na lužných lesov, otvorených vodných plôch, litorálnych porastov a pod. Typické druhy pobrežných zoocenóz sú zastúpené len nepatrne, zatiaľ čo najviac je rozšírené spoločenstvo lesných druhov. Mŕtve rameno sa vyznačuje bohatou faunou mäkkýšov (Mollusca). Z celkového počtu 36 evidovaných druhov má mimoriadny význam severský druh Gyraulus riparius, ktorý žije v biotope ostricovej bažiny a na území SR bol zistený len na niekoľko málo lokalitách v okolí Gabčíkova. NPR Číčovské mŕtve rameno patrí k lokalitám s najväčším počtom doposiaľ zistených druhov nálevníkov (Ciliophora) na jednej lokalite na Slovensku (163 druhov!) (Matis, Tirjaková, 1992). Bol zistený výskyt 9 foriem 8 druhov dážďoviek (Lumbricidae, Oligochaeta). Ďalej bolo zistených 6 druhov kliešťov (Acarina), 63 druhov kôrovcov (Crustacea), 122 druhov múch (Diptera), 74 druhov pestric, 20 druhov ovadov ako aj 8 druhov bích.

Medzi najdôležitejšie živočíchy národnej prírodnej rezervácie patria ryby (Pisces). NPR patrí medzi významné lokality ichtyofauny, nakoľko spomedzi vôd Dunaja, ktoré ležia mimo inundačného územia, tu bol opakovane zaznamenaný výskyt najvyššieho počtu rýb. Posledný výskum vykonaný v rokoch 1985-1987 Ústavom rybárstva a hydrobiológie Bratislava dokázal výskyt 18 pôvodných a 4 introdukovaných druhov rýb. Rezervácia má veľký význam ako neresisko chráneného, pôvodného divého dunajského kapra sazana (Cyprinus carpio). Je tiež výborným neresiskom dravých druhov rýb. Balonom uvádzaný výskyt kriticky ohrozeného blatniaka tmavého (Umbra krameri) v Čilizskom potoku však nebol potvrdený (Hensel, 1984).

Aj avifauna rezervácie je veľmi pestrá a bohatá. Bolo tu zistených 107 druhov vtákov (Aves) rôznych ekologických skupín. Spomedzi vodných druhov vtákov možno spomenúť celoeurópsky ohrozené druhy bučiaka trsťového (Botaurus stellaris) a bučiačika močiarneho (Ixobrychus minutus) alebo aj kaňu močiarnu (Circus aeruginosus), ktoré tu pravidelne hniezdia. Možno tiež predpokladať výskyt v minulosti tu hniediacich kriticky ohrozených druhov chochlačky bielookej (Aythya nyroca) a volavky purpurovej (Ardea purpurea). Spomedzi lesných druhov vtákov možno menovať skupinu dutinových hniezdičov, ktoré v podmienkach Podunajska veľmi citlivo reagujú na prirodzenosť' lesných porastov. Sú to napríklad kôrovnik krátkoprstý (Certhia brachydactyla), žitochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), d'atlovce (Picidae) apod.

Z cicavcov (Mammalia) tu bolo zistených spolu 34 druhov. Najvýznamnejším je výskyt reliktného hraboša severského (Microtus oeconomus).

Prvky územného systému ekologickej stability

NPR Číčovské mŕtve rameno predstavuje v súčasnosti najlepšie zachovalé mŕtve rameno Dunaja mimo jeho inundačného priestoru. Už z tohto hľadiska je ojedinelým fenoménom.

V rámci Nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (NÚSES SR) predstavuje územie NPR jadro nadregionálneho biocentra Číčovský luh s napojením na nadregionálny biokoridor rieky Dunaj.

Územná ochrana

Národná prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno bola vyhlásená v roku 1964 najskôr ako štátna prírodná rezervácia a od 1.1.1995 je podľa súčasných kategórii ochrany NPR. Ochranné pásmo rezervácie je vyhlásené len v časti spadajúcej do okresu Komárno (k. ú. Číčov). V časti spadajúcej do okresu Dunajská Streda ochranné pásmo rezervácie nebolo vyhlásené.

NPR Číčovské mŕtve rameno je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy o celkovej výmere 12 284,5 ha. CHKO Dunajské luhy tvorí podstatnú časť ramsarskej lokality Dunajské luhy o celkovej výmere 14 488 ha. Výskytom zriedkavých vodných a mokraďových spoločenstiev si zaslúžilo rameno najskôr samostatne zaradenie do Zoznamu medzinárodne významných mokradí podľa Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (tzv. Ramsarská konvencia) a v roku 1998 ako súčasť ramsarskej lokality Dunajské luhy. Dunajské luhy predstavujú aj významné vtáčie územie Európy a sú tiež zaradené do zoznamu IBA (Important Bird Areas) ako územie medzinárodného významu pre ochranu vtákov na globálnej, regionálnej a subregionálnej úrovni o výmere 22 040 ha (Bird Life International, 2001). NPR Číčovské mŕtve rameno je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy SK CHVÚ 007.

Územie tiež bolo v rámci projektu CORINE Biotopes zaradené do registra najvýznamnejších lokalít pre ochranu prírody v Európe.

Podľa §22 ods. 4 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa na územie NPR Číčovské mŕtve rameno vzťahuje piaty stupeň územnej ochrany (§16 zákona) , vochrannom pásme štvrtý stupeň ochrany (§ 15 zákona).

Národná prírodná rezervácia je zaradená do sústavy NATURA 2000, je súčasťou územia európskeho významu evidovaná pod identifikačným kódom SKUEV 0182 Číčovské luhy. Nachádzajú sa tu biotopy európskeho významu: Dubovo-brestovo- jaseňové nížinné lužné lesy (91FO), Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy (91E0*), Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150) a druhov európskeho významu.

Stupeň a priestorové rozčlenenie zachovalosti - poškodenia geobiocenóz

Vodná plocha mŕtveho ramena s pril'ahlou litorálnou zónou

Číčovské mŕtve rameno sa odstavením od hlavného toku Dunaja (v r. 1899) prirodzene zazemňuje. Sukcesia postupne prirodzene smeruje k premene vodného ekosystému na semiterestrický až terestrický (lužný les). Proces zazemňovania prebiehal najrýchlejšie tesne po odrezaní ČMR od hlavného toku, v súčasnosti prebieha pomalšie. Zazemňovanie je najpomalšie vo východnej zátoke ČMR, ktorá sa vyznačuje najlepším kyslíkovým režimom, malým množstvom sedimentov a je najviac zásobovaná podzemnými vodami.

Štúdia "Revitalizácia NPR Číčovské mŕtve rameno" (Kurjak a kol., 2001) uvádza hrúbky sedimentov v západnom ramene okolo 2,5 m a vo východnom ramene asi 3,5 m. Hĺbka vodného stĺpca dosahuje v západnom ramene okolo 2,5 m a 2,5-3 m vo východnom ramene.

Na vodný režim ČMR malo mať vplyv tiež VD Nagymaros. Uvažovalo sa o prehĺbení koryta Dunaja pod Gabčíkovom, čo by následne viedlo k poklesu hladiny podzemných vôd v dotknutej časti Žitného ostrova. V záujme udržania stabilnej hladiny vôd v oblasti Číčova, boli pod hlavnou dunajskou hrádzou, južne od rezervácie vybudované hydraulické steny. Tým sa malo zabrániť poklesu hladiny vôd priamo v mŕtvom ramene. Hydraulické steny však neboli zapustené až do nepriepustného podložia, preto ku komunikácii podzemných vôd v oblasti inundácie Dunaja a ČMR naďalej dochádza.

Kurjak a kol. (2001) konštatuje priamu hydraulickú závislosť vodnej hladiny ČMR na hladine podzemných vôd a spätne na vodnom stave v Dunaji. Tento režim v území funguje už takmer 100 rokov a biocenózy boli naň adaptované. V roku 2000 bol aktualizovaný Manipulačný poriadok ČS Kľúčovec, pričom došlo k zvýšeniu hladín v kanálovej sústave na hodnotu 109,90 m n. m., čo predstavuje optimum aj pre Číčovské mŕtve rameno. Privádzanie vody do ČMR by zmierňovalo dynamiku výrazne suchých a výrazne mokrých období, čo by mohlo negatívne ovplyvniť dynamiku celého systému a ohroziť biodiverzitu.

Z kvalitatívneho hľadiska je voda v ČMR eutrófna. Uvoľňovanie nutrientov do vodného prostredia je rýchlejšie ako ich následné spotrebovanie vodnými rastlinami. Podľa Kurjaka a kol. (2001) dusík a fosfor pochádzajú najmä z interných zdrojov a len v menšej miere z poľnohospodárstva. Produkcia biomasy v ramene prevyšuje jej odstránenie a tak dochádza k ďalšiemu hromadeniu živín, čo urýchľuje zazemňovania mŕtveho ramena. Našťastie v mŕtvom ramene prevažujú vodné makrofyty nad mikrofytami, čo je z hľadiska záchrany lokality lepšie, lebo tieto v konečnom dôsledku "čistia" vodu (zabudujú živiny do svojich tiel) a ich manažment (kosenie) je jednoduchší.

Na lokalite je dominantným druhom stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum), ktorý vytvára husté ponorené porasty a značne prispieva k zníženiu druhovej diverzity (prejavilo sa to ústupom druhov Myriophyllum verticillatum, Najas marina, Nuphar lutea atd.). Kvety a plody druhu Myriophyllum spicatum vyčnievajú nad hladinu a vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj vláknitých rias, ktoré sa okolo nich kumulujú a zhoršujú tak svetelné a kyslíkové pomery v ekosystéme. Postupné zazemňovanie ramena a ústup otvorenej vodnej plochy spôsobujú tiež trste a pálky rozšírené najmä v západnom ramene a juhozápadnej časti východného ramena.

Keďže makrofyty sa hojne nachádzajú aj v kanálovej sústave, ich zvyšky obohacujú vodu kanálov o živiny, ktoré potom následne pritekajú do Číčovského mŕtveho ramena. Tento proces je však sčasti kontrolovaný kosením makrofytov v Lionskom a Kľúčovskom kanáli 2x ročne, ktoré realizuje Povodie Dunaja.

V 80-tych rokoch uskutočnená introdukcia rastlinožravého amura bieleho mala spomaliť proces prirodzeného starnutia ramena. Došlo však naopak k porušeniu ekologických väzieb a narušeniu trofických vzťahov vo vodnom ekosystéme. Znížila sa diverzita vodných makrofytov na úkor chránených druhov a pravdepodobne sa urýchlil proces zazemňovania zahnívaním nestrávených zvyškov potravy amurov.

Splachy chemických látok používaných v poľnohospodárstve a aplikácia insekticidov proti komárom v inundačnej zóne Dunaja v minulosti mohli mať taktiež vplyv na vodné ekosystémy územia. Neexistujú však potrebné dáta, ktoré by takéto predpoklady potvrdili alebo vylúčili.

Hoci nie sú k dispozícii údaje z opakovaných inventarizačných výskumov, za posledných 20-30 rokov z územia vymizli niektoré vzácne a ohrozené druhy hniezdičov ako chochlačka bielooká (Aythya nyroca), volavka purpurová (Ardea purpurea) a početnosť iných napr. bučiaka trsťového (Botaurus stellaris), potápky chocholatej (Podiceps cristatus) apod. očividne poklesla. Vyrušovanie vodného vtáctva spôsoboval športový rybolov do roku 1990, činkovanie a pytliactvo. Tieto negatívne vplyvy sa čiastočne podarilo odstrániť až v r. 1994, odkedy je v rezervácii vykonávané stráženie. Nakoľko sa však jedná o atraktívne územie stále pretrváva záujem o jeho legálne aj nelegálne rybárske a poľovné využívanie. Vzhľadom na negatívne skúsenosti z minulosti je však takéto využívanie z hľadiska ochrany prírody neprijateľné.

Lesné pozemky chráneného územia

Lesné pozemky v NPR Číčovské mŕtve rameno v súčasnosti obhospodaruje OLZ Palárikovo, LS Veľký Meder. Patria do LHC Čalovo a LO Kľúčovec. V platnom LHP boli zohľadnené požiadavky ochrany prírody a navrhuje sa zvýšiť zastúpenie drevín domácich druhov. Táto zásada bola uplatnená pri niektorých porastoch v samotnej rezervácii a v jej ochrannom pásme. Pri usmerňovaní lesohospodárskej činnosti v území NPR a jej ochrannom pásme (vrátane parciel navrhnutých na rozšírenie NPR) je potrebné pokračovať v tomto trende uprednostňovania pôvodných druhov drevín pred cudzími a lesohospodárskymi opatreniami smerovať k prirodzenému lesu.

Plochy poľnohospodárskej pôdy v ochrannom pásme NPR a v jej bezprostrednom okolí

V juhozápadnej časti ochranného pásma NPR, v ostrohe meandra mŕtveho ramena (do 10 m od mŕtveho ramena) sa nachádzajú poľnohospodárske pozemky. Na týchto plochách sa až do roku 2002 pestovali prevažne kukurica a husto siate obilniny. Lokalizácia intenzívnej poľnohospodárskej výroby v tomto území nebola vhodná. V roku 2002 boli na základe dohody s užívateľom tieto plochy zatrávnené - osiate mätonohom trvácim (Lolium perenne). Tak sa podarilo vylúčiť z ochranného pásma NPR ďalšie používanie pesticídov a hnojív. Plochy by mali byť naďalej udržiavané ako kosienky